Láska muža a ženy

Autor: Monika Haluškova | 4.4.2016 o 8:40 | Karma článku: 3,69 | Prečítané:  174x

O láske už bolo veľa napísané a povedané, jej pojem bol mnohokrát pokrivený. Asi najväčším omylom je označenie telesnej formy lásky muža a ženy za hriešnu. Láska je svojou podstatou vždy iba duchovná.



 Telesná (erotická) láska je jej odrazom v hmotnej rovine, je prirodzená a Bohom chcená. Ako si vôbec ľudia mohli nechať vnútiť predstavu, že prirodzenosť daná Stvoriteľom, vďaka ktorej vzniká všetok biologický život, je hriešna? Čo si nikto neuvedomil, aké obrovské množstvo energie vychádza z pohlavnej sily? Čo si nikto nevšimol, ako žiaria dvaja zamilovaní čistí ľudia?

Na to nadväzuje ďalšia pokrivenosť, a tou je prehlásenie ženy za menejcennú. Žena sa stala na celé stáročia výmenným tovarom za jalovice, územia, tróny. Po takomto obchodovaní, v ktorom láska nemá žiadne miesto, rituál kňaza vraj dá sexuálnemu zneužívaniu ženy mužom Božie posvätenie a zbaví ho hriešnosti! Už dávno sa mohlo prísť na to, že kvalita lásky medzi mužom a ženou určuje kvalitu nasledujúcej generácie. Ako veľmi sa líšia deti počaté z lásky od detí vzniknutých sexom!

Treťou zvrátenosťou a negáciou lásky je smilstvo. Smilstvo je sexuálny dej bez duchovnej a duševnej lásky. Teda sex za peniaze, za pokoj v manželstve, sebaukájanie, z erotickej zvedavosti, z ješitnosti, predčasný sex, homosexualita, sex medzi príbuznými, perverzita, a hlavne sex s cieľom vlastnej rozkoše. Ak je v sexe duchovná láska, je jeho motívom vôľa dať partnerovi nežnosť, vyrovnanie sexuálneho náboja jeho duši. Teda dať! Ak je v sexe sebectvo, je jeho motiváciou vziať si rozkoš pre seba. V dôsledku týchto protichodných pohnútok: dať - brať, sa energetické deje erotického procesu odohrávajú úplne inak. Pri pohnútke dať je partnerovi dávaná energia, a ten je po láske nabitý, vyrovnaný a šťastný. Necíti únavu! Pri pohnútke brať je duša partnera obratá o energiu týchto tiel a výsledkom je pocit únavy, znechutenosť z telesnosti a pocit márnosti sveta. Boh zakázal človeku smilstvo pre jeho dobro! Následkom smilstva je strata pohlavnej a vitálnej sily. Je ľahostajné, či sa to deje v manželstve alebo mimo neho.

Štvrtá pokrivenosť je zahaľovanie dejov telesnej lásky rúškom tajomstva. Svetlo nemá tajomstvá. Mladý človek má byť dokonale poučený. Avšak poučenia sa hneď ujímajú ľudia, pre ktorých neexistuje nič iné, len hmota. Sú to študovaní sexuológovia, akoby sa láska dala študovať! Čo môžu povedať o duchovne a citoch, ktoré sú podmienkou pravej lásky? Môžu iba poučovať o tom, ako konať smilstvo! Zmyslom sexuálneho aktu je podľa nich vybitie pohlavnej sily, tzv. ukojenie, nie dávanie pohlavnej sily partnerovi.

Ďalším prejavom pokrivenosti a nevedomosti je tvrdenie, že výhradným zmyslom pohlavného spojenia je plodenie potomkov. Ako ideál je predstavovaná rodina s dvanástimi deťmi, ktoré rodičia nemôžu ani poriadne uživiť, nie to ich zodpovedne vychovať a primerane sa im venovať. Výsledkom nie je raj na zemi, ktorý máme vybudovať, ale slzavé údolie, v ktorom sa dobre predáva iba nádej na "nebo po smrti". K múdrosti v láske patrí aj vedomé rodičovstvo!

Šiestym prejavom pokrivenosti je pôsobenie proti tvorivosti, teda aj proti tvorivosti v láske. Strnulosť a stereotypnosť majú za následok stratu radosti z lásky.

Podmienky pre dosiahnutie pravej lásky:

Prvou podmienkou je rozvinutý duchovný rozmer človeka. Iba v duchu živí ľudia sú schopní prijímať vyžarovanie lásky Stvoriteľa, v láske sa zachvievať a dávať ju aj partnerovi. Duchovná a citová láska je vtedy smerovateľom pohlavného pudu. Duchovné vedenie takého človeka potom zariadi, aby v potrebný čas stretol jemu ideálneho partnera. Ľudia, ktorí v sebe nerozvinuli duchovný rozmer, nie sú schopní skutočnej lásky.

Druhou podmienkou pravej lásky je rovnosť pohlaví. Táto rovnosť nie je len právny stav. Pre jej pochopenie je v prvom rade potrebné si uvedomiť, že ženská duša je iná než mužská. Muži sa vyznačujú aktívnou tvorivou energiou - teda aktívnosťou, odolnosťou, tvrdosťou, rozumovosťou, a sú lepšie stavaní pre život v hmote. Ženy sa naopak vyznačujú pasívnou tvorivou energiou, teda vnímavosťou, intuitívnosťou, prispôsobivosťou a citovosťou, a sú stavané lepšie vnímať svet ducha. Muž má väčšiu dispozíciu hľadieť na svet zrakom rozumu, žena okom citu. Ich vnútorné duševné spojenie obohacuje obidvoch, vidia svet ucelenejšie a vzájomne sa dopĺňajú. Uvedomenie si predností druhého pohlavia je základným stavebným kameňom lásky. Na druhom milujeme vlastnosti zachvievajúce sa v Božej vôli, ktoré nemáme. Tak aj prostredníctvom lásky k partnerovi milujeme vlastne Boha, zdroj všetkého dobrého.

Treťou podmienkou pravej lásky je pokora – uvedomenie si vlastnej nedokonalosti. Z lásky k partnerovi sa človek snaží svoje zlé vlastnosti najprv zakryť a potom odstrániť. Táto snaha je konkrétnym prejavom lásky, je to dar najväčší, pretože stojí najviac námahy. Nikto sa nechce sám od seba meniť! Len láska je taká kúzelná, že je impulzom k premene vlastnej povahy človeka pre radosť milovaného. Preto je láska najväčším stimulom duchovného rastu.

Štvrtou podmienkou vzniku pravej lásky je úplná otvorenosť. Partnerovi je nutné povedať úplne všetko, iba tak sa môžete stať jeho súčasťou! Kto by to nezniesol, nie je pravej lásky schopný a hodný. Sexuológovia naopak školia partnerov o tzv. manželských hrách, ktorých podstatou je predstieranie. V chovaní, v konverzácii. Partneri si majú hrať divadielko, nebrať všetko príliš vážne, v živote hrať hru na život. Preto údajne manželstvá pretrvávajú, inak je človek vraj polygamný (majúci viac partnerov). Kto však niečo také tvrdí, nikdy stav pravej lásky nezažil. Láska je dokonale monogamná! Keď dôjde k skutočnému vnútornému prepojeniu muža a ženy, obaja sú automaticky voči ostatným "kastrovaní". To znamená, že nevnímajú ostatných ľudí ako pohlavných. Práve preto, že pravé vzťahy prakticky vymizli, v podvedomí človeka vzniká túžba po opačnom pohlaví, a všetci, slobodní aj ženatí, sú opačným pohlavím neustále eroticky priťahovaní. Ich podvedomie totiž neustále hľadá pravú lásku a nemôže nájsť.

Piatou podmienkou uskutočnenia pravej lásky je úplné vylúčenie majetkových, spoločenských a rodinných záležitostí zo vzťahu. Beda ľuďom, ktorí sa z takýchto dôvodov snažia zabrániť pravej láske. Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje! Láska je negácia vplyvu zla, preto zlo prostredníctvom odporcov pravej lásky prikladá takú dôležitosť právnym a rozumovým dôvodom.

Šiestou podmienkou vzniku pravej lásky je pripravovať sa na ňu a modliť sa za ňu. Kto klope, bude mu otvorené. Musí však byť sám pravej lásky hoden, a byť na ňu pripravený. Podľa zákona rovnorodého sa pripravený zíde s pripravenou, a nepripravený s nepripravenou. V druhom prípade je jediné riešenie - spoločné úsilie o zdokonalenie, preto sa koniec koncov zišli. Potom vyrastú obidvaja.

Pravá láska muža a ženy je obojstranné dávanie, dávanie bez podmienok a nárokov na splácanie, pretože taká je podstata sveta. Kto dávať prestane, stratí schopnosť milovať. Tým upadne do ega, osamelosti a zúfalstva. Nie je potrestaný; sám sa potrestá nerešpektovaním duchovného poriadku stvorenia.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?