Príprava na rande

Autor: Monika Haluškova | 18.4.2016 o 20:40 | Karma článku: 1,66 | Prečítané:  179x

Istotne každý z vás už zažil nejedno rande.A hlavne my ženy sa naň starostlivo pripravujeme.Vyhádžeme celý šatník a čakáme,že snáď sa na nás nejaký kus oblečenia "usmeje". No aj pekne sa nalíčiť sa dá rátať v hodinách.

Bola nervózna. Pri nanášaní očnej linky sa jej triasli ruky. Bola to však príjemná triaška, ktorej účinky postihovali postupne celé telo. Rozpačito sa usmiala na svoj odraz v zrkadle a rukou si prehodila vlasy, mysliac si, že to pôsobí sexi. Naniesla si aj svetloružový lesk na pery a niekoľkokrát sa ešte prešla k zrkadlu s úmyslom ohodnotiť, poprípade vylepšiť svoj zovňajšok. Dalo by sa povedať, že bola so sebou spokojná. Napriek tomu však neustále chcela nájsť niečo, čo by hádam ešte mohla zdokonaliť. V mysli sa jej vybavil obraz jej dnešného spoločníka a scéna, v ktorej sa odohrával ňou vysnívaný scenár. Opäť sa zachvela. Dnes večer mala rande. S niekým, samozrejme, výnimočným. A rovnako, ako sa celá, od hlavy až po špičky prstov, triasla, presne tak isto sa tešila a celá vzrušená sa nevedela dočkať. Šteklenie motýlích krídel v bruchu? Ak aj nie, nevedela popísať svoje pocity. Rozhodne boli zmiešané. Aj napriek tomu, že ju mal vyzdvihnúť svojím autom a ona už mala v hlave romantickú predstavu o tom, ako jej otvára dvere a ona sa spokojne stratí v pohodlnom sedadle, rozhodla sa odmietnuť. Potrebovala, predtým ako sa stretnú a jej sa podlomia kolená, niekoľko minút chôdze na čerstvom vzduchu. ´Dýchaj...dýchaj!´ hovorila si dookola. Zhlboka sa nadýchla a veľmi pomaly a sústredene vydýchla. Musela sa usmievať pri pomyslení na to, že sa správa ako malá, ostýchavá slečna, ktorú pani učiteľka karhá kvôli tomu, že si nenapísala domácu úlohu. Zdvihla pohľad od topánok, šál si uviazala pevnejšie a ruky odeté v rukaviciach sa pokúšala ohriať ešte aj strčením do vreciek vetrovky. Nebola si istá, no zdalo sa jej, že niekto jej ide oproti. No inak bola ulička, ktorou kráčala, celkom pustá. Postava sa približovala a ona v nej začala spoznávať... áno...
„Juraj! Ahoj, čo ty tu?“ Snažila sa správať celkom normálne. Akoby to, že ho tu a teraz stretla, bolo bežné. Akoby ju toto náhodné stretnutie ani trošku nevyviedlo z miery. Čo tu tak mohol robiť? A dnes? Za týchto okolností? Prv, než prehovoril, úprimne a odovzdane sa na ňu usmial.
„Ahoj Mon,“ povedal napokon, „aaani neviem, potreboval som vypadnúť z domu, trochu sa prejsť, popremýšľať. Zresetovať hlavu.“ Žmurkol na ňu. Cítila sa nesvoja pri pomyslení na logicky nasledujúcu otázku.
„A ty?“ opýtal sa, ako predpokladala. Nevedela, ako odpovedať, ale rozhodla sa pre úprimnosť. Vždy bola k Jurajovi úprimná. Ak už nik iný, on si to rozhodne zaslúžil.
„Idem niekam s...“ odmlčala sa, „ veď vieš...“ dokončila rozpačito.
„Á, jasné. Niekoho dnes čaká romantický večer,“ doberal si ju a ona hľadala na jeho tvári známky ľútosti, bolesti. Azda uvedomenia si straty?
„Jasné, len si zo mňa uťahuj,“ odpovedala mu napoly urazene, napoly celkom veselo. Predsa len, Juraj, hoci bol do nej zaľúbený už dlhší čas, bol výborným priateľom a človekom, ktorý ju veľmi dobre poznal. Aj napriek jeho neúspešným pokusom dokázať jej, ako ju má rád a jej neustálemu presviedčaniu o tom, že najlepšie pre oboch by bolo neudržiavať akýkoľvek kontakt, si dobre rozumeli. A naozaj jej prirástol k srdcu. Bol súčasťou okruhu ľudí, ktorých si skutočne vážila. Veľakrát sa pýtala seba a svojho srdca, či by to predsa len nešlo. Veľakrát samu seba prekliala za to, že k nemu nevedela cítiť to, čo on k nej. Možno by jej neveril, ale nik iný to nechcel viac ako ona. Iba ak on sám. Predstavovala si...áno skutočne už veľakrát myslela na to, ako by im bolo spolu krásne. Bol niekým výnimočným, niekým, koho nestretnete len tak počas piatkového vysedávania v bare a pri stretnutí so známymi a ich známymi atď. Bol človekom, ktorému môžete dôverovať a byť k nemu otvorený od prvého okamihu pričom viete, že vás nebude odsudzovať, pretože má srdce na najsprávnejšom mieste. Predstavoval pre ňu akúsi zvláštnu istotu. Oporu. Bútľavú vŕbu. Rameno, na ktorom sa mohla vyžalovať. Predstavoval radosť, zábavu a vzbudzoval v nej nádherný pocit slobody. Priateľstvo bez falše, pretvárky a zbytočných tajností. Bol niekým, komu aj napriek výčitkám svedomia a presvedčeniu, že to takto nechce, veľmi ublížila. Aj napriek tomu, že to vôbec nechcela, aj napriek tomu, že ani nevedela ako, ale stal sa jej blízkym priateľom. Bála sa, že to mu však nestačí.
„Ale nie, to by som si nedovolil,“ prerušil sled jej myšlienok a opäť na ňu veselo žmurkol. „Prajem veľa šťastia, nech ti to vyjde. Nech si konečne šťastná.“
Nezmohla sa na slovo. Myslela na to, koľko námahy ho stáli tieto slová.
„Nebudem ťa ďalej zdržiavať. Prajem pekný večer, ahoj,“ rozlúčil sa s ňou a odkráčal preč.
„Ahoj,“ odvetila na pozdrav, hoci ju už nepočul, „vieš ty vôbec, ako veľa pre mňa znamenáš?“ dodala celkom tichučko a so zvláštnym pocitom kráčala v ústrety niečomu, po čom zrejme túžila

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?