Zvodná Barcelona

Autor: Monika Haluškova | 16.5.2016 o 19:50 | Karma článku: 2,71 | Prečítané:  280x

Prednedávnom sa chystala kamarátka na dovolenku do Barcelony. Dúfala, že tam stretne temperamentných, urastených a galantných mužov, s vášnivými očami. Žiaľ opak bol pravdou.. Ale na druhej strane si vychutnávala mesto s morom.




Miesto, na ktorom vyrástla Barcelona, najskôr kolonizovali Feničania, neskôr padlo do oka Grékom. Oblasť zažila i rímsku nadvládu, inváziu Gátov a po tom, čo prišli Arabi, Frankovia si povedali, že z toho kraja urobia obrannú hraničnú oblasť na ochranu nimi obývaných území. Na oboch stranách Pyrenejského pohoria tak vznikol nový štát. Od stredoveku tu prekvital obchod a v meste vyrástli výpravné budovy. Začiatkom 18.storočia však územie Katalánska bolo spolu s Aragónskom a Kastíou včlenené do Španielska a prišla o svoju nezávislosť. Ako napriek španielskej rozpínavosti práve v tej dobe vyrástlo vďaka vynikajúcej polohe na pobreží Stredozemného mora z Barcelony najmodernejšie mesto v Španielsku.


Voľakedy sa nepriateľstvo medzi katalánskou Barcelonou a španielskym Madridom riešilo paľbami z diel, no tie v súčasnosti vystriedala paľba z kopačiek špičkových európskych mužstiev Real Madrid a FC Barcelona. Pri každom víťazstve zlatonohého katalánskeho mužstva sa do ulíc vyroja tisícky áut s klubovými zástavami a hlučnými oslavami do skorého rána. V podvedomí stále funguje rivalita "španielskosti" a "katalánskosti". Keď Katalánci chcú podpichnúť Španielov, "dobromyseľne" im pripomenú , že Barcelona bola kultúrnou metropolou, ktorou do Španielska prichádzali nové myšlienky a výdobytky civilizácie. Dokonca aj dámska spodná bielizeň vstúpila do Španielska práve cez barcelonský prístav.



Barcelona v posledných rokoch nahodila masku modernej priemyselnej metropoly. Pravá a príťažlivá tvár Barcelony je iná - vrásky silného tradicionalizmu, čerpajúceho z bohatej histórie, stredomorský pocit pohody , podfarbený príjemnou klímou. Hovorí sa, že Barcelončania sú rovnakí ako ich mesto - dvojjediné.  Zároveň moderní a staromilskí. Zaujímavý je pohyb obyvateľstva tohto srdca  Katalánska. Pred sto rokmi ich tu žilo vyše 53-tisíc.. V roku 1930 už milión a v roku 1980 žilo v meste najviac ľudí - vyše jeden a trištvrte milióna. Dnes ich počet klesol o 950 - tisíc, čo demografi vysvetľujú prevahou úmrtnosti nad pôrodnosťou, podobne ako v ostatných vyspelých krajinách. Veľkomešťania zároveň znovuobjavujú čaro návratu do prírody a sťahujú sa z prepchatej metropoly do okolitých satelitných mestečiek. Barcelona pritom nie je mestom starých ľudí v strednom veku.
Umelecká Barcelona pôsobí ako stará našminkovaná dáma s chuťou do života, ktorej robí potešenie vymýšľač si triky a zavádzať všetkých , čo si k nej chcú privoňať. Má všetko, čo potrebuje - poklady histórie, znamenitú polohu na stredomorskom pobreží a mená, čo ju preslávili. Antinio Gaudí, Joan Miró, Salvador Dalí, Pablo Picasso.



Architektovi s bezhraničnou fantáziou Antinio Guadímu pomohol finančník Eusebi Guell. Mal v úmysle osviežiť svoje mesto záhradou, akýmsi parkom inšpirácie a oddychu , ktorý mal samozrejme niesť jeho meno. Niekto je nesmrteľný svojím duchom, niekto si nesmrteľnosť zaplatí. Podľa Barcelončanov stihol Gaudí postaviť len malú časť parku, ale i tak je už dlhé desaťročia zdrojom nadšenia turistov a oddychu domorodcov. Gaudí bol geniálny, ale predsa len smoliar. Keď v roku 1926 nechtiac skončil svoju púť pod kolesami taxíka, nechal po sebe ďalší symbol Barcelony - rozostavanú katedrálu Sagrada Familia. Jej prvé múry začali rásť  roku 1882, no stavia sa dodnes. Gaudího vystriedali ďalší stavitelia a každý z nich jej vpečatil svoj štýl. Aj preto jej hovoria "katedrála dvadsiateho storočia - symbol zmierenia a nekonečnosti".


Srdcom starej  Barcelony je pôvodne vyschnuté koryto potoka , na ktorom vyrástol hlavný bulvár La Rambla. Je najtypickejšou ulicou Barcelony so všetkým tým divadlom jej každodenného života. Pulz života tomuto bulváru vlievajú najrôznejšie typy ľudí. Manažéri siestujúci pri kávičke, potulní muzikanti a básnici, nedbajúci na obsah svojich fliaš. Rozštebotané moderné žienky s vkusom pre farbu a strih, pofiajčievajúci dôchodcovia, ktorí sa skutočne nemajú kam ponáhľať. Obchodíky, kiosky, kaviarničky, vinárničky, reštaurácie a snackbary tu žijú hlboko do noci. V okolí Rambly žije mnoho umelcov. Zrejme sa im nechce chodiť ďaleko po inšpiráciu. V dolnej časti bulváru už cítiť vôňu mora, vlhký vánok prezrádza blízkosť prístavu.


Úzke bočné uličky na vás dýchnu atmosféru filmov z 50-tych rokov a podvedome sa začnete mať na pozore. Ľudia akoby sa zrazu kams si vytratili, zvuky v úzkych uličkách znejú akosi intenzívnejšie. Zdá sa vám, že aj obité fasády domov majú svoj štýl. Vrásky, na ktoré stará pani nedbá. A zrazu poklad. Znalci pozor-ulicu Moncada a jej budovy zo 14. až 18.storočia neradno obísť. Na kúsku miesta najväčšia koncentrácia umenia a kultúry v celej Barcelone. Niekdajšie výpravné paláce čas premenil na múzeá. Jedno z nich je venované veľkému katalánskemu duchovi Pablovi Picassovi, čo je zrejme pravda, keďže je najnavštevovanejším barcelónskym múzeom. Sú tu diela z celého dlhého tvorivého života umelca, ktorého Katalánci pokladajú za najväčšieho maliara 20.storočia, aj keby sa svet postavil na hlavu.



Vrch Montjuic sa na mesto pozerá z výšky 212 metrov nad morom. Jeho meno pochádza z rímskych čias, keď si ho vtedajší ľudia pomenovali podľa planéty Jupiter. Iným sa k nemu viac hodí oslovenie "vrch bohov". Každopádne tu vyrástol najväčší cintorín mesta, ktorý má už riadne cez 100 rokov. Cestou z kopca sa skotúľate do prístavu. Námestiu Plaza de la Pau dominuje socha Krištofa Kolumba. Kúsok od nej kotví kópia karavely Santa Maria, s ktorou sa vydal do Indie, aby doplával do krajiny Indiánov a bizónov.
Dnešný prístav má sektory pre nákladné, osobné lode i jachty, stačí sa pokochať, väčšina z nás zrejme nemá problém, kam ukotviť svoju jachtu... . Panstvo obchodovalo, námorníci si užívali. Zákon ponuky a dopytu fungovalo už vtedy, lebo v blízkosti prístavov popri palácoch vyrástli aj verejné domy. Tiež sa zmodernizovali a prežili dodnes Dobrodružnejšie povahy sa cítia ako ryby vo vode v robotníckej štvrti Barrio Chino. Drogy, prostitúcia a pašovaný tovar, aj to je súčasťou mesta. Najhoršiu povesť má ulica Les Tapies a okolie. Práve na tejto ulici je však veľmi dobrý kabaret Barcelona de Noche, kde sa schádzajú obdivovatelia flamenca a dobrého maku. Nočné kluby, diskotéky, prázdninoví študenti a mladí cestovatelia miešajúci nápoje a jazyky.

Barcelona ponúka výrazné chute. Najviac reštaurácií je logicky v štvrtiach starého centra. Mladí ľudia na cestách vyhľadávajú reštaurácie v Gracia a la Ribera. Na ryby sú špecialisti v štvrti La Barceloneta. Najtypickejšie sú však "tabernas Catalanas", katalánske hostince s tradičnou domácou stravou. Moderné reštaurácie ponúkajú výberové a extravagantné jedlá, kým "tabernas" veľké porcie ľudových jedál. Ako v každom svetovom meste, aj medzi týmito pólmi je množstvo iných reštaurácií ponkajúcich medzinárodnú kuchyňu.
Väčšina katalánskych jedál obsahuje zeleninu, dusenú ryžu, knedličky a zemiaky sevirované ako polievka, po ktorej nasleduje dusená fazuľa s katalánskou klobásou "botifarra". Kto má silu a pesety nazvyš , môže pokračovať porciou "pilota", čo je hovädzie mäso posekané na drobno a podávané s chlebom, vajíčkami a korením podľa individuálnej chuti.
Z tekutín je v Katalánsku okrem mora radno skúsiť aj víno. Červené z oblasti Peralada, Alella, Taragona a Priorat. Biele a šumivé z El Penedés. Keby sme mali more a milióny turistov ako Barcelona, svet by spieval po našom hriatô. Je to oveľa plnšie a bohatšie. Barcelona vám dá všetko, iba hriatô nie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Taliani hlasujú v referende o ústavnej reforme

Výsledok hlasovania rozhodne o budúcnosti premiéra Renziho.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.


Už ste čítali?